História svadby |
|
Civilné moderné manželstvo je u nás ešte pomerne mladé. Jeho korene siahajú do 18.storočia. Rakúsky ríšsky zákon o manželstve sa stal platný od 9.4.1870. Od tejto doby sa umožnil aj rozvod. Do tohto obdobia sa rešpektovalo manželstvo pred Bohom. Bolo považované za sväté a nerozlučiteľné. Prvotné bolo privádzať na svet deti, vychovávať ich a navzájom si pomáhať. Základom každého civilizovaného spoločenstva bola, aj je, rodina, k tomu však v tých časoch patril i rod, príbuzenstvo, statky, no určite nie dvaja ľudia. Láska v týchto časoch nebola podstatná. Manželstvo bolo postavené na vzájomnej podpore. Boli v ňom rozdelené úlohy: žena sa starala o deti a domácnosť a muž zarábal na živobytie. Postupom rokov mohla prepuknúť láska, no nie vždy tomu bolo tak. Láska, ten obrovský cit odohrávajúci sa medzi dvoma milujúcimi sa ľuďmi , bola kedysi dokonca považovaná za prekážku v manželstve. Manželstvo založené na láske sa bralo ako odvážnosť a ľahkovážnosť. Žena s mužom si museli vyhovovať podľa rodinných tradíci, spoločenskej úrovni a vzdelania. Naberalo veľkú vážnosť. V prípade, že sa dcéra nevydala, či syn neoženil, bola to pre rodičov obrovská rana v ich živote. Zostať sám sa bralo ako komplex. Manželstvo je staré ako samo ľudstvo. Samotný svadobný obrad siaha až do antiky, kde sa spoločným rozbitím nádoby na olej a vyhlásením: "Kde si ty Gayus, tam som ja Gaya" sa muž a žena stali manželmi. |
História svadby: V súčasnosti máme dva rovnocenné spôsoby uzatvárania manželstva, cirkevným alebo civilným obradom.
